Goticko – renesančná stavba postavená v rokoch 1505 – 1509, na ktorej bolo uplatnené renesančné kamenné tvaroslovie. Je dielom staviteľov majstra Alexandra a majstra Alexia, ktorý v roku 1508 vyhotovil pre novú radnicu tzv. talianske okná, arkier a kamenné portály. V roku 1509 radnicu v neskorogotickom duchu dokončil majster Ján z Prešova. Maliarska výzdoba je dielom bardejovského maliara Theofila Stanzela, ktorý namaľoval erby na štítoch radnice a nástennú maľbu. Posledný súd v zasadacej siene radnica. Exteriér neskôr vymaľoval bardejovský maliar Matej Grunwald. Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života mešťanov. Prízemie radnice slúžilo obchodným účelom, na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice. Na juhozápadnom rohu vonkajšej časti radnice sú zachované dve duté mestské miery, ktorými sa pri predaji meralo obilie a strukoviny. Mestský erb a iniciály vtedajšieho richtára mali garantovať správnosť mier. Na severnej strane pod hodinami je umiestnený erb mesta a na južnom štíte vyniká kamenná plastika rytiera Rollanda, ktorý chránil mestské práva. Radní páni vchádzali do radnice bočným vhcodom z arkiera. Po obvode celej radnice sú kamenné plastiky. Nachýbajú ani pod strieškoku renesančného arkiera, kde ju umiestnená aj najkurióznejšia. Postrednú figúrku predsvauje chlapec s hlavou medzi nohami a zadočkom otočeným do námestia.  O pôvode plastiky sa traduje, že pri stavbe radnice sa stavbári spolu s mestkou radou dohodli na vyplatení určitej sumy. Stavba bola dokončená v dohodnutom termíne, mestská rada však dohodnutú sumu nevyplatila. A tak jeden z majstrov pod rúškom noci na arkier pribudoval plastiku chlapčeka, ktorý holy zadok vytŕča smerom k domu, v ktorom býval richtár. Radnica bola viackrát obnovovaná. Po požiari v roku 1902 bola v rokoch 1904 – 1905 obnovená a v jej priestoroch bolo zriadené Múzeum Šairšskej župy. Táto funkcia sa zachovala aj po poslednej pamiatkovej obnove v 80-tych a 90-tych rokoch 20.storočia. V roku 1985 bola vyhlásená za národnú kultúrunu pamiatku. V súčasnosti slúži na prezentáciu najhodnotnejších umeleckých a historických exponátov Šarišského múzea. Je tu umiestnená expozícia s názvom Bardejov – Slobodné kráľovské mesto. Sú tu zastúpené dokumenty k správe mesta, plastiky a tabuľové maľby, epitafy a vzácne pamiatky knižnej kultúry Bardejova. Dôležitou časťou expozície sú kazetový maľovaný strop v rokovacej miestnosti, intarzované renesančné dvere do radnej miestnosti, pôvodné polychrómované dvere, pôvodné gotické dvere s maľovaným erbom na pízemí a mobiliár radnice. Zo zbierkových predmetov je pozoruhodná zbierka gotických plastík, cechobé predmety, originálne pečatidlo z roku 1453, vzácne pokály z benátskeho skla a Malá Kalvária, ktorá je dielom Majstra Pavla z Levoče. Bardejovská radnica je mimoriadnym dielom nadregionálneho významu, prezentujúcim priame duchovné a umelecké väzby na najpokrokovejšie európske myslenie svojej doby.

Bazilika minor sv. Egídia

Chrám sv. Egídia je druhý najväčší v Košickej arcidiecéze. Je dlhý 50 m a široký 31 m. Prostredná časť kostola so svätyňou a hlavnou loďou sú vysoké 24 m. Veža baziliky meria 76  metrov a zaraďuje sa medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Veža je šesťposchodová, na štvrtom poschodí je umiestnená zvonica s novými zvonami Jána a Urba, osadenými v roku 1995, a pôvodný zvon Signum vyrobený v r. 1625. Pôvodné zvony ján a Urban boli osadené pred baziliku. Na šiestom poschodí je vyhliadka. Kapacita chrámu je okolo 3000 ľudí, z toho cca 500 miest je na sedenie. Kostol je postavený v gotickom slohu. Prvé zmienky o stavbe  siahajú do 14. storočia. Stavebné práce pootm pokračovali prakticky až do 20. storočia. Kostol bol niekoľkokrát značne poškodený požiarmi, zemetrasením alebo búrkami.

Slávnostný akt povýšenia chrámu na Baziliku minor, na základe Apoštolského BREVE pápeža Jána Pavla II, sa uskutočnilo 29. septembra 2001. Týmto sa bardejovský chrám sv. Egídia stal v poradí už siedmou bazilikou na Slovensku. 

 

Meštianske domy

 

Bardejovské meštianske domy ovplyvnilo podelenie mesta na stavebné parcel. Na námestí sa stavali väčšinou trojosové, dvojpodlašné domy, v bočných uličkách trojosové jednopodlažné. Takmer každý dom slúžil aj pre obchodné účely, preto celým prízemím viedla priechodová chodba. Vchody boli lemované a zdobené kamennými portálmi. Portál nad vchodom do predmej miestnosti bol zvyčajne najhonosnejší. Obytné a reprezentačné miestnosti na poschodí mali okná smerované do námestia. Portály, schodiská a rozličné výklenky v stenách boli vyzdobené kamenárskouvýzdobou, fasády a reprezentačné miestnosti nástrennou maliarskou výzdobou. Všetky meštianske domy sú vzácne a majú svoju históriu. 

 

Mestké opevnenie, bašty

 

Mestské opevnenie Bardejova tvorí zachovalý obranný systém pozostávajúci z hradieb a bášt pochádzajúcich z druhej polovice 14. storočia. Táto jedinečná historická pamiatka Bardejova predstavuje najkompletnejší pevnostný systém spomedzi opevnení stredovekých miest na Slovensku, z ktorých sa zachoval najväčší počet, a všetky v takmer pôvodnom vzhľade. Sú najpozoruhodnejším pozostatkom mestského opevnenia. 

História. Začiatkom 14. storočia nastal nebývalý rozvoj niekdajšej kráľovskej dediny, prosperujúcej nielen z poľnohospodárstva, ale aj z remesiel a obchodu. K rozmachu významnou mierou prispeli privilégiá uhorských panovníkov, čo v konečnom dôsledku vyústilo v prerod kráľovskej obce na slobodné kráľovské mesto. Privilégium kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou z roku 1352 povoľovalo Bardejovčanom opevniť mesto hradbami a baštami. Týmto privilégiom sa vytvoril predpoklad pre neskorší ucelený urbanisticko-architektonický vývoj územia vo vnútri mestských hradieb. Opevňovanie Bardejova predstavovalo významnú no nákladnú záležitosť, ktorá sa z tohto dôvodu natiahla na niekoľko storočí. Postup prác bol súčasne ovplyvňovaný naliehavosťou zabezpečenia jednotlivých exponovaných úsekov. Ako jedna z najdôležitejších súčastí opevnenia boli mestské brány. Stredoveký Bardejov bol prístupný pôvodne štyrmi hlavnými bránami a niekoľkými malými bránkami pre peších. Ich výstavba patrila medzi priority stavebných prác na mestskom opevnení. Začali sa budovať v priebehu 14. storočia, v priebehu 15. storočia boli upravované (v r. 1421 - 1439 boli doplnené padacími mostami ponad vodnú priekopu).